Nemecké divadlo dosahuje posledných štyridsať rokov nepretržite takmer v každej inscenačnej oblasti úroveň, ktorá je v medzinárodnom meradle výnimočná. Práve tejto prekvitajúcej divadelnej kultúre vďačí Nemecko za pozoruhodne vysoký počet skvelých hercov, režisérov, scénografov a v nedávnych rokoch aj umelcov z oblastí video umenia a filmu. Dominantnou postavou však v týchto rokoch ostáva režisér. V podnetnej a poučnej knihe ponúka uznávaný divadelný historik Marvin Carlson podrobný rozbor umeleckej kariéry, pracovných postupov a najvýznamnejších inscenácií desiatich popredných režisérov tohto dôležitého obdobia nemeckého divadla. Carlson sa najprv zaoberá význačnými predstaviteľmi novej generácie, ktorá sa vynorila na búrlivom konci 60. rokov (dodnes vplyvné osobnosti Peter Stein, Peter Zadek a Claus Peymann), pokračuje generáciou, ktorá sa objavila v 80. rokoch, a to najmä po zjednotení (Frank Castorf, Andrea Brethová a Christoph Marthaler s Annou Viebrockovou), a na záver sa venuje popredným režisérom, ktorých kariéra sa začala na prelome storočí (Stefan Pucher, Thomas Ostermeier a Michael Thalheimer). Poskytuje tiež informácie, inak ťažko dostupné anglojazyčnému čitateľovi, o mnohých popredných hercoch a dramatikoch, ako aj o scénografoch, vďaka ktorým – z veľkej časti práve pre ich spoluprácu na inscenáciách zmienených režisérov – sa druhá polovica minulého storočia stala zlatým vekom nemeckej scénografie. V druhej polovici 20. storočia žiadna iná krajina nesplodila toľko významných divadelných režisérov ani ich do takej miery nezahrnula národnou úctou ako Nemecko. Čerpajúc z niekoľkých rokov pravidelných návštev festivalu Theatertreffen v Berlíne a ďalších nemeckých inscenácií, Carlson zaujme svojím podnetným a názorným výkladom o najplodnejšej a najnovátorskejšej divadelnej tradícii Európy najmä tých, ktorí sa venujú štúdiu divadla a novodobých nemeckých dejín a kultúry. MARVIN CARLSON je profesorom na katedre divadla, komparatívnej literatúry a blízkovýchodných štúdií v Graduate Center City University v New Yorku. Vo svojej výskumnej a pedagogickej činnosti zameriava na teóriu drámy a dejiny západoeurópskeho divadla a drámy, najmä 18., 19. a 20. storočia. Jeho knihy sú charakteristické vysokou erudovanosťou, podporenou dôkladným štúdiom prameňov, pričom aj pri ich interpretácii je Carlson vždy veľmi presný a výstižný. Napísal alebo zostavil početné publikácie, ako Places of Performance (Divadelné miesta), The Haunted Stage: The Theatre as Memory-Machine (Javisko duchov: divadlo ako pamäťový stroj), ktorá vyhrala cenu Joea A. Callawaya, a Speaking in Tongues: Languages at Play in the Theatre (Reč jazyka: hra jazykov v divadle). K jeho profilovým publikáciám patria okrem iných Performance: A Critical Introduction, v ktorej sa zaoberá teóriou i historickým vývojom performancie, Voltaire and the Theatre of the Eighteenth Century či The Haunted Stage, kde skúma vzťah divadla a pamäti a odkrýva proces, ako pamäť diváka ovplyvňuje spôsob vnímania divadelného diela. Dejiny divadelných teórií, jeho asi najznámejšia publikácia, ktorú vydal aj bratislavský Divadelný ústav v roku 2006 preložili do šiestich jazykov. Publikáciu Divadlo je krajšie ako vojna. Nemecká divadelná réžia koncom 20. storočia prinášame v preklade Zuzany Vajdičkovej, držiteľky ceny Literárneho fondu za preklad. Nemecké divadlo dosahuje posledných štyridsať rokov nepretržite takmer v každej inscenačnej oblasti úroveň, ktorá je v medzinárodnom meradle výnimočná. V tejto podnetnej a poučnej knihe ponúka uznávaný divadelný historik Marvin Carlson podrobný rozbor umeleckej kariéry, pracovných postupov a najvýznamnejších inscenácií desiatich popredných režisérov tohto významného obdobia nemeckého divadla. Carlson sa najprv zaoberá význačnými predstaviteľmi novej generácie, ktorá sa vynorila na búrlivom konci 60. rokov (dodnes vplyvné osobnosti Peter Stein, Peter Zadek a Claus Peymann), pokračuje generáciou, ktorá sa objavila v 80. rokoch, a to najmä po zjednotení (Frank Castorf, Andrea Brethová a Christoph Marthaler s Annou Viebrockovou), a na záver sa venuje popredným režisérom, ktorých kariéra sa začala na prelome storočí (Stefan Pucher, Thomas Ostermeier a Michael Thalheimer). „Táto najrozsiahlejšia a najpoučnejšia analýza súčasného nemeckého divadla dostupná v angličtine pokrýva tri generácie popredných divadelných režisérov od začiatku novej zlatej éry nemeckého divadla koncom 60. rokov až po inscenácie uvedené na berlínskom Theatertreffen v roku 2008. Carlsonov čitateľsky prístupný rozbor početných, starostlivo vybraných inscenácií ponúka nielen poučný výklad o rozmanitosti a novátorstve nemeckého divadla v tomto období, ale zároveň vyzdvihuje obrovskú prestíž a význam divadla ako jedinečnej inšpiratívnej formy sebareflexie v nemeckej kultúre. Nenahraditeľná štúdia pre každého, kto sa zaujíma o súčasné divadlo a jeho význam pre súčasné teórie.“ Erika Fischer-Lichte, autorka knihy Dejiny drámy. Epochy identity v divadle od antiky po súčasnosť
