Tragédie známeho stoického filozofa L. A. Senecu vychádzajú prvýkrát v slovenčine práve v Divadelnom ústave v edícii Svetová dráma – antológie. Výber tvorí Agamemnón, Oidipus, Faidra, Médeia, Trójanky v preklade Martiny Borodovčákovej a v prebásnení Ľubomíra Feldeka. Texty divadelných hier dopĺňajú odborné štúdie spoluautorov, ale i kalendárium Senecovho života a diela, poznámkový aparát vrátane menného a zemepisného registra. Má ľudská krutosť hranice? Existuje nejaká božská spravodlivosť, keď bohovia netrestajú ničomnosť a neodmeňujú cnosť? Aj takéto otázky možno nájsť v tragédiách L. A. Senecu, jedného z najdôležitejších osobností na poli politickom, ale i literárnom: Seneca bol vychovávateľom a poradcom kontroverzného cisára Nera a zároveň plodným autorom filozofických morálnych dišpút a tragédií, ktoré vo výraznej miere ovplyvnili Shakeaspeara či ďalších renesančných autorov. Seneca bol autorom neistých a krutých čias, desivého obdobia dejín. A možno prekvapí, že Senecov svet je taký ako náš.
Martina Borodovčáková
Keď na Elsinor prichádzajú herci, Polonius ich príchod komentuje poznámkou, že pre nich „je Seneca príliš ťažký a Plautus príliš ľahký“. Shakespeare teda poznal Senecove drámy – a vďaka edičnej iniciatíve Divadelného ústavu ich teraz bude poznať aj slovenský čitateľ. Aj pre mňa bolo ich prebásňovanie objavom. Prebásňoval som Sofoklovu Antigonu, prebásňoval som Shakespeare – spolu so Senecom sú to tri veľké S svetovej drámy. A môj hold patrí aj tomu štvrtému – slovenčine. Slovenčina je nástroj, čo dobre slúži nielen básnikom a prebásňovateľom, ale nádherne znie aj v ústach herca. Verím, že sa to potvrdí aj v prípade Senecových drám. Ľubomír Feldek
